Milujem anime. Priznávam sa s týmto všade, avšak takmer vždy sa mi dostane rovnakej reakcie. Buď je anime automaticky pre decká, alebo je to porno. Nič medzi neexistuje. Akonáhle sa však spýtam, prečo, tak dočkám sa poriadnej odpovede? Saomzrejme, že nie, ale dotiční na-všetko-som-odborník páni mi začnú pekne hovoriť, čo si o mne myslia. Takto dostávam neopodsatnené urážky na moju osobu a ďalší spriaznení otaku priaznivci sú na tom podobne. Niekedy samozrejme ani netreba to slovko prečo a už som okamžite za primitívne nevkusné decko, ktoré čumí na rozprávky 24 hodín denne. Stávam sa sprostým, stávam sa narutardom, stávam sa idiotom a to som vymenoval iba tie najslušnejšie veci. Ak eď sa spýtam pána, ktorý si myslí, že zjedol všetkú múdrosť sveta, že koľko anime videl, tak sa dočkám často tejto odpovede. Žiadne. Však načo? Sú to len rozprávky, alebo perverzné japonské kreslené porno. Vážne, čo vám dáva právo súdiť veci, o ktorých neviete vôbec nič? Chcete si iba namasiť vaše maličké ego tým, že budete tuto nadávať na jeden krásny druh UMENIA??? Nie, pre vás to neni umenie, ale japonská kktina vhodná akurát tak na na vytieranie zadku. Lenže viete čo drahí moji vševedkovia? Tak to nieje.
V skutočnosti to je tak, že vaše milé hlavičky, do ktorých sa zmestilo už toľko vecí (však predsa viete všetko) jedoducho nedokážu prijať jednu veľmi dôležitú vec. Tou vecou je tolerancia. Japonsko je iné, má iný prístup ku všetkému a je to vidieť na ich hudbe (či už sa jedná o tú tradičnú, alebo modernejšiu), na ich štýle obliekania, na mange či na anime. A tak čo mi tu máme v kinách klasickú americkú produkciu, z ktorej 90% nových filmov je prinajlepšom priemer, tak oni si pošmakujú na iných veciach. Zatiaľ čo u nás na západe bežia seriály, z ktorých väčšina stratí po pár sezónach dych, tak napríklad taký faktor zábavnosti One Piece stúpa a to je iba jeden príklad z mnohých. A čo také remaky. U nás som videl a počul veľa remakoch, ktoré boli slabé. Tam sa polo-remake Fullmetal Alchemist: Brotherhood postavil po boku svojho staršieho brata a pre mnohých ho dokonca aj predčil (o riadny kus).
Čo je tam ešte také rozdielne? Napríklad postoj ku komixom. Komix sa povie po japonsky manga a tam mangu čítajú VŠETCI!!! teraz sa zase ozve pán ja-viem-všetko a povie nám, že je to buď komix typu káčera Donalda alebo nejaké riadne hardocre porno, kde sa znásilňujú zvieratá. Pritom nezabudne pripomenúť, že japonnci sú úchyláci. Samozrejme, že pán opäť prejaví, ako veľmi nepozná japonskú mangu. Pánovi odporúčam okamžitú dávku Blade of the Immortal, Fullmetal Alchemist, Cowboy Bebop, Berserk, Cross Game,.... Ak sa z týchto titulov odváži náš pánko prečítať aspoň pár kapitol, tak zistí, že manga je o niečom inom, než o káčeroch z Káčerova či o hopkajúcich superhrdinoch, ktorí na konci každého booku nakopú superzločincovi prdel. Manga je totiž o niečom, čo sa nám dostáva väčšinou pomocou kníh – je o kvalitnom príbehu. Samozrejme, že veľa titulov nieje pre deti a tak sa tu stretávam s niečím, čo som u nás zatiaľ nevidel. Stretávam sa s kombináciou úžasného a hlbokého príbehu, plastických charakterov, sexu a brutality. Ako príklad nech slúži manga/anime Berserk. Berserk je príbeh o hľadaní seba samého, svojho cieľa, o tom čo je ochotný obetovať ctižiadostivý človek na jeho dosiahnutie a samozrejme je tam kopec brutality, krvi, potu, slizu, iných telesných tekutín a aj dvaja jedinci opačného pohlavia spolu radi skončia v posteli (nejedná sa však o žiadne hardcore hentai). Mohol by som pokračovať aj ďalej s príbehmi ako Blade of the Immortal či Fullmetal Alchemist (ten je síce pre teenagerov, ale nejaká odseknutá hlavička či zjedený človiečik sa tam ocitnú).
Pokiaľ nemáte radi brutalitu tak skúste čosi dlhotrvajúcejšie. Konktrétne žáner bojového/akčného shounenu (shounen=po japonsky chlapec, alebo sa to berie aj kao označenie mangy, čo mierí primárne na teenagerov mužského pohlavia). Tento žáner je bezpochyby najpopulárnejší a ťahá ho dopredu najslávnejšia päťka máng. Tými sú už hore spomínaný Fullmetal Alchemist, potom fairy Tail, One Piece, Bleach a Naruto. Čítam/čítal som či pozerám/pozeral som všetky a až na Bleach nemôžem spraviť nič iné, než ich odporúčať. Áno, sú dlhé ako sviňa, všetky až na FMA ešte stále vychádzajú a kvôli ich dĺžke sa nájdu hluché momenty, avšak oveľa viac je tam takých momentov, čo si čitateľ užíva. Alebo inak povedané: Popri súbojoch ako Luffy vs. Lucci, Natsu a Gajeel vs. Luxus či Naruto vs. Pein (zďaleka najhorší z týchto menovaných a zatiaľ posledná skvelá vec na Narutovi) sa stávajú Transformeri kopou nepotrebného šrotu. U každého treba prekúsať spočiatku divný japonský humor, ale naň sa po čase dá zvyknúť a ja už na ňom smejem ako divý. To nehovrím samozrejme ešte o iných mangách s vynikajúcimi ohlasmi ako sú Rave (V Amerike Rave Master, v Japonsku Groove Adventure Rave), legendárny Dargonball či Psyren (ten nebol žiaľbohu komerčne úspešný a tak anime podľa tejto mangy nevzniklo).
Nemáte radi brutalitu a akcia tiež neni vaša šálka kávy? Čo tak skúsiť Slice of life alebo športovky? Anime ako Cross Game, Touch či H2 sa navždy zapísali do môjho srdca a mangy sú vraj vynikajúca. Tento titul totiž vo mne dokázal prebudiť niečo, čo tisíc amerických baseballových filmov dokázalo pekne pochovávať – lásku k tomuto športu. To isté platí aj o amierckom futbale potom ako som sa ponoril do titulu Eyeshield 21.
Pokiaľ vám nevonia ani jeden z týchto žánrov, tak tu je ešte "light hentai" echhi (nohavičky, podprsenky a podobné veci), romantické shoujo (žáner podobný shounenu, akurát mieri na dievčatá) a kopeci ných vecí.
Samozrejme nemôžem vynechať ani vplyv japonských filmov na západ. Aby bolo jasné, tak teraz nemyslím iba anime, ale ja hrané snímky. Alebo odkiaľ si myslíte, že sa vzal Matrix? Presne tak, bratia Wachovskí sa pri tvorbe prvého filmu inšpirovali japonským anime a najviac čerpali z filozoficko/akčného noir scifi Ghost in the Shell. Ktoré štúdio získáva ceny za každý svoj film a ešte nikdy nesklamalo fanúšikov? Jedná sa o štúdio Ghibli a jeho anime ako Princess Mononoke, Howl´s moving castle či Spirited away. A odkiaľ sa asi vzali veci ako prvý Kruh, Oko či Nenávisť? Presne, jedná sa o amierické remaky japonských hororov. Ešte musím spomenúť staručký film Yojimbo od režiséra menom Akira Kurosawa, ktorý inšpiroval spaggethi western.
Pokiaľ mali anime/manga-hateri odvahu dočítať to až sem, tak ich musím upozorniť ešte na jednu vec, Tou je kresba. Áno, môže byť aj taká typu oči cez celý ksicht (typický rys najmä u shoujo mangy), ale sú aj také, u ktorých každé jedno políčko vyzerá ako obraz (nepreháňam).
Rád by som toto skončil ešte zopár vetami. Neznamená to, že americká a celkovo západná kultúra je pre mňa menejcenná a tá japonská je jediná dokonalá. Znamená to jedine to, že už ma štvú tie kecy ľudí, čo sa tvária že vedia všetko, nadávajú na japonskú kultúru, hania ju a ani s ňou neprišli do kontaktu.
P.S: Pokiaľ si prečítate aspoň pár kapitol z máng, pozriete zopár epizód z anime (v japonskom dabingu, ostatné dabingy bývajú väčšinou horšie a ešte k tomu cenzurované), či celé filmy, čo boli spomenuté v tomto článku, tak potom budem váš názor na tieto veci brať vážne.
PRIHLÁS SA
1 