Veľa z vás už určite vie o mojej závislosti na anime a mangách. Začalo to Narutom a jedným z titulov, ktorými to pokračovalo sú napríklad One Piece, Rve master, Fairy Tail, Ruoruni Kenshin, History´s strongest disciple Kenichi, Fullmetal Alchemist a veľa ďalších dobrých shounenov. Veľa z týchto titulov má korene v tvorbe istého týpka menom Akiry Toriyama. Samozrejme jeho najslávnejším kúskom je dnes už legendárna manga Dragonball. Povedal som si: „Prečo sa nepozrieť na korene najpopulárnejších máng?“

Tak sa v mojom mobile ocitol sám Son Goku. Musím žiaľbohu povedať, že aj keď je to celkom fajn manga, tak nemôžem povedať, že by som sa do nej zbláznil. Je tam totiž veľa vecí, ktoré dobrodružstvá tývhto týpkov riadne zráža dole. Tu niektoré z nich vymenujem, poviem prečo mi vadia a pokúsim sa porovnať s ostatnými shounenmi.

 

A Goku sa vybral len tak na vandrovku, alebo kde je motivácia?

V takmer každom shounene čo poznám je moment, kedy hrdina opustí teplé hniezdočko domova a vyrazí za dobrodružstvom. Väčšinou sú nám hneď už na začiatku známe motivácie hlavných hrdinov. Jednoducho vieme, prečo robia to, čo robia. Máme tu Naruta, ktorý sa chce stať hokagem. Luffy zase túži nájsť legendárny one Piece. Kenshin obetuje všetko pre to, aby mohol ochrániť slabších a popritom chce odčiniť hriechy minulosti. Edward Elric si zase dal za úlohu opraviť to, čo v minulosti skazil a vrátiť svoje a bratovo telo do poriadku. Takto by sa dalo snáď pokračovať až donekonečna.

Čo chcel dokázať Goku, keď ho Bulma vytiahla z jeho chatrče? Chcel iba mať svoj Dragonball na očiach. Poviem to inak: nechce nič. Tá jeho motivácia je totiž veľmi slabá, alebo lepšie povedané žiadna. To spôsobuje omnoho plochší charakter (a to ho porovnávam s ostatnými shounen hrdinami, takže to je čo povedať!) a samozrejme slabne príbeh. Tá motivácia je totiž dôoležitá v každom príbehu a pomáha postavám prežiť to najhoršie a samozrejme tento prvok má aj iné úlohy. Predstavte si, že by si Frodo, Sam, Gandalf a kolektív len tak vyšli na prechádzku po Stredozemi, popritom zmlátili zopár armád a šťastne sa vrátili. Utrpel by tým príbeh Pána Prsteňov? Určite áno, lebo keď hrdina je bez motivácie, tak neviete o čo mu celý čas ide, kam chce smerovať a kedy daný príbeh končí. Avšak nedostatok motivácie nieje jediným dôvodom, prečo si myslím, že príbeh si vzal v DB dovolenku.

 

 

Hľadá sa záporák

Ďalším z týchto dôvodov je neexistencia záporákov, ktorí by vydržali dlhšie než pár desiatok kapitol a voči ktorým by človek aj mal trochu rešpektu. Zatiaľ má k tejto úlohe nakročené jedine Freeza (aj keď som počul, že sa to zmení), avšak všetko, čo sa objavilo doteraz je sú jednoducho malé prdy. Nechcem povedať, že by neboli silní, avšak problém je v tom, že sa neudržia dlho. Zatiaľ čo takí Makoto Shishio (Ruoruni Kenshin) , Homoluculi (Fullmetal Alchemist), Tobi a Orochimaru (Naruto), Blackbeard, Crocodile, Akainu (všetci traja z One Piece), Odin (History´s strongest disciple Kenichi) či YAMI a YOMI (tiež z Kenichiho, len teraz sa jedná o organizácie a neviem si spomenúť na mená lídrov) intrigujú vraždia alebo robia inú šarapatu (najideálnejšie je keď sa usilujú a zvládnu všetky tieto veci naraz), tak v DB to tak nieje. Keď sa totiž niečo také stane, tak priletí Goku a vyplieska záporáka po zadnej časti tela. Pokiaľ to nespraví, tak tu máme ďalšiu variáciu toho, čo sa stane. Všetci pomrú, oživia ich (k tomuto sa dostanem neskôr), nastúpi tréning a potom sa stane čo? No predsa nakopú záporákovi zadnú časť tela. Jednoducho chýba tu niekto, kto by bol dlhodobo silnejší než Goku (alebo aspoň na rovnakej úrovni) a nebol by mu priateľsky naklonený.

 

Charaktery a ich využitie v bitkách. Alebo nedaj ani ranu, nech sa hlavný hrdina pobaví.

Tu prichádzam k ďalšiemu kameňu úrazu a tým sú kladné charaktery. Sú síce fajn a cool, jednoducho presne shounenovský typ, avšak takmer všetci sú príliš slabí. Jedine na hlavného hrdinu to neplatí, ten však ide do opačného extrému. To samozrejme vyúsťuje v situácie, kedy niektoré charaktery niesú schopné dať ani ranu, alebo s tou ranou protivníka maximálne tak pošteklia. Potom priletí na pomoc nadupaný borec Goku, má epický nástup a protivníka zmastí. Toto sa občas deje aj v iných anime, avšak zoberme si ako vyzerá klasický arc vo One Piece. Postavy tam totiž vždy bojujú proti skupine. To znamená, že takmer každá postava má vždy svojho protivkníka s ktorým zvedie súboj. Alebo si zoberme Kenichiho. Porazil Kenichi všetkých osem pästí Ragnaroku sám? Síce väčšinu z nich má na konte, ale aj jeho priatelia sa ukázali. Také isté prípady sa nájdu aj v Narutovi, Kenshinovi, Fullmetal Alchemist alebo aj Bleach (áno, dokonca aj Bleach sa mi v tomto páči trochu viac). A takmer všetky tieto mangy (s výnimkou Kenshina, ktorý má však kvalitnejší v iných veciach) nám dlhší čas ukazujú, že hlavný hrdina je borec, ale nad ním je ešte milión inýmch so silou rovnajúcou sa tisíc monštrám. Na konci ich síce hrdina vypráska, ale je nám dlhý čas jasné, že hrdina jednoducho nieje najsilnejší. V DB toto neexistuje.

 

Prílišná sila alebo vvvraždime celú planétu

 Týmto sa znova dostávam ku Gokuovi a k záporákom. Sú silní, čo je super, avšak tá ich sila je ohromne prehnaná. Jediným útokom zničia planétu? Kde to sme?

 

Tréning

V každom shounene raz nastane čas, keď sa hrdina rozhodne, že je príliš slabý a musí podstúpiť nejaký tréning, aby niekoho zmastil. Však poznáte toto klišé? Vo statných shounenoch mi to nejak moc nevadí, avšak v DB je to vyriešené úplne hrozne. Najprv ide Goku za jedným majstrom u ktorého určitý čas trénuje. Potom už prekoná v sile majstra, tak ide za ďalším, ktorého znovu prekoná a tak to pokračuje. Podla mňa by malo to prekonávanie majstrov trvať viacej než rok alebo (v tom horšom prípade) pár dní. Tuto poslúži ako prekrásny príklad vzťah Naruta a Jiraiyu. Jiraiya začal Naruto učiť pred treťou chunniskou skúškou a učil ho vlastne až do smrti. Kedy ho prekonal Naruto? Až keď sa naučil Sage mode. To je dlhšia doba než nejaký ten rok. A použijem ešte jeden príklad. Nakopal Kenichi niekedy svojich majstrov? Minimálne ja som sa k tomu zatiaľ nedostal.

 

Smrť postáv

 Ako som už napísal, tak drvivá väčšina postáv nedá v DB záporákovi ani ranu. Toto sa stáva aj v iných anime, avšak je tu jeden rozdie. Zatiaľ čo v iných anime sú zranení a pekne ležia, tak v DB postavy zomrú. To by bolo samo o sebe výborné, lenže čo sa tam stane potom? Zvyšné postavy nazbierajú Dragonbally a mŕtvych kamarátov oživia. Toto, spolu s faktom, že hrdina je tam najsilnejší, uberá na napätí. V takom One Piece alebo FMA síce postavy moc neumierajú, ale keď zomrú, tak sú nadobro pod zemou. Zatiaľ čo tuto nám môže byť jedno, čo sa im stane. Aj tak sa nakoniec vrátia do života. Podobné situácie sa žiaľbohu stali aj v Narutovi.

 

Techniky alebo stav sa, že na teba hodím silnejší svetelný lúč

 Ďalšou a poslednou vecou ktorú DB vyčítam sú techniky. Súboje sú perfektne akčné a dobré, avšak čo vidíme, keď sa postava snaží využiť aj niečo iné okrem pästí a kopov? Máme na výber zopár vecí: Zosilnenie, svetelná guľa, svetelný disk, nejaký lúč, viac lúčov alebo prípadne inak vyzerajúci svetelný lúč. Ešte sa určite niečo nájde, ale jednoducho ten počet techník nieje nejak veľký. Tým nechcem povedať, že nemilujem súboje iba s päsťami (to by som nesmel čítať Kenichiho), práve naopak, ale keď sa už autor obťažuje dať tam techniky, tak nech ich nejak odlíši a spraví ich veľa. V DB sa to nerobí a tak nakoniec dojde k tomu, že štýl boja všetkých postáv je takmer identický. V takom Narutovi máte tisícky techník, ktoré každá postava môže využiť inak, vo One Piece sú milióny rôznych schopností a každá postava má svoj špecifický štýl boja. V DB nie.

 

Tak a toto je koniec. DB je síce celkom fajn, avšak podľa mňa sa nájdu aj stokrát lepšie shouneny. 

Prístupov 6128

Kvalita článku